nespavosť

Typy nespavosti, príčiny, následky, diagnostika

Nespavosť (čiže insomnia) definujeme poruchu spánku, ktorá je charakterizovaná:

• neschopnosťou zaspať vo fyziologicky prirodzenom čase (do cca 20 - 30 minút)

• neschopnosťou udržať si spánok (opakované budenie sa v noci a/alebo s ťažkosťou znova zaspať)

• predčasné ranné budenie (1 - 3 h pred obvyklým časom budenia)

Podľa Medzinárodnej klasifikácie spánkových porúch - International Classification of Sleep Disorders ICSD 3) patrí nespavosť medzi poruchy spánku spolu s nasledujúcimi ďalšími poruchami: poruchy dýchania súv. so spánkom, centrálne poruchy s hypersomnolenciou (nadmerná denná spavosť, excessive daytime sleepiness), parasomnie, poruchy pohybu súvisiace so spánkom (periodické pohyby končatinami, syndróm nekľudných nôh, bruxizmus - škrípanie zubami, krče v dolných k., propriospinálny myoklonus pri zaspávaní, benigní spánkový myoklonus u kojencov).

O nespavosti (alebo spánkovej poruche) hovoríme vtedy, ak pociťujeme jej dôsledky negatívne počas dňa (výkonnosť, schopnosť sa ovládať, zvládanie stresu, koncentrácia, bdelosť, úroveň energie) a súčasne situácia trvá 3 - 6 mesiacov, pričom sa potiaže vyskytujú 3 a viac krát počas týždňa. Nekvalitný spánok počas obdobia napr. vysokého stresu nie je spánkovou poruchou. Nespavosť nie je to isté čo spánková porucha, na to aby sa náš problém so spánkom stal spánkovou poruchou je potrebné splniť niekoľko kritérií. 

Druhy nespavosti

Dočasná resp. prechodná: nie je spánkovou poruchou, trvá pár dní alebo týždňov, zvyčajne je spôsobená nadmernou záťažou organizmu, vypätím, stresom, nepríjemnou udalosťou...

Krátkodobá: trvajúca niekoľko týždňov max. 1 - 3 mesiace, väčšinou je jej príčinou to čo u dočasnej (1.) avšak má dlhšie trvanie, odoznie sama od seba, niekedy sa opakuje alebo môže prejsť do dlhodobej, chronickej alebo naučenej nespavosti,

Dlhodobá resp. chronická: pri nadmernej dlhodobej záťaži organizmu, ktorá neodznieva, pri ochorení spôsobujúcom problémy so spánkom alebo bolestiach, v trvaní mesiace až roky, nastáva však aj vtedy keď sa odstránil alebo oslabil spúšťač nespavosti, avšak pridružili sa následné faktory prispievajúce k rozvoju a pretrvaniu nespavosti

Naučená nespavosť: spúšťač nespavosti už nie je prítomný alebo oslabol a aj tak sa spánok neupravil na pôvodnú zdravú úroveň, vyskytnúť sa môže už po pár mesiacoch alebo rokoch, prítomný je obvykle hyperarousal, tento druh nespavosti spúšťajú myšlienky pacienta, ktoré sa prenášajú do pocitov, telesných prežitkov a konania, spôsobujú ju emócie: strach a úzkosť, napr. strach z nespavosti spôsobuje nespavosť, obavy o to, že sa nevyspíme a nezaspíme spôsobuje, že sa nespavosť predlžuje (nespavosť spôsobuje strach o to, že nebudeme spať, že sa budeme budiť, že spíme krátko alebo nekvalitne, že nám zlý spánok privodí ochorenia atď.)

Insomnia (nespavosť, spánkové poruchy) sa prichádza jednou väčšou príčinou (tzv. spúšťač, “trigger”) alebo súbehom niekoľkých menších. Základné faktory a príčiny sú oslabený cirkadiánny systém (rytmus) t.j. nedostatočná spánková hygiena premietnutá v nízkej podpore oboch fáz organizmu (bdenia a spánku). Druhou skupinou spúšťačov zlého spánku je náš vnútorný priestor myšlienok a pocitov, najmä tých nespracovaných, tými pred ktorými sa "napíname", tie ktoré nás nejakým spôsobom ťažia alebo nadmerne zasahujú či ohrozujú, t.j. naše vnútorné prežívanie, a  spôsob reakcienášho organizmu na stres. Treťou sú rôzne ochorenia a bolesti.

K nedostatočnej spánkovej hygiene resp. pro-spánkovej životospráve a slabému cirkadiánnemu rytmu patrí (radenie nie podľa dôležitosti, každý faktor pôsobí individuálne, na ktoré body môžeme byť viac citlivý, na iné menej, dôležité je či prevažujú misky váh súhrnne na jednu alebo druhú stranu v našom životnom štýle

• Nepravidelný rytmus striedania bdenia a spánku t.j. odchod na spánok a nepravidelný čas vstávania (pozor na víkendy), práca na smeny najmä striedanie časov smien

• Nadužívanie svetla, Večerné osvetlenie, sledovanie TV, sociálnych sietí (prítomnosť modrej zložky svetla a mentálna stimulácia t.j. nabudenie organizmu)

• Intenzívny pohyb neskoro večer (zvyšuje telesnú teplotu, ktorá musí pred spánkom klesnúť)

• Nekvalitná strava a ndostatok esenciálnej aminokyseliny tryptofánu v strave.

• Neskoré jedenie pred spánkom (stúpne nám opäť glukóza), nepravidelná strava

• Nevhodné prostredie na spánok (elektrosmog v spálni, svietiace kontrolky, zaprataná miestnosť, v posteli sa venujeme aj práci s PC, sledovaniu TV )

• Nedostatok fyzického pohybu počas dňa, sedavý spôsob života, strata svalovej hmoty (pohyb ma vplyv na tvorbu adenozínu - signalizátor ospalosti a prechodu do fázy spánku)

• Nedostatočný čas vystaveniu sa prirodzenému svetlu počas dňa a nedostatok svetla ráno po zobudení (štartuje sa ním nový 24 h-cirkadiánny cyklus) aspoň 2 h v priemere denne za týždeň

• Fajčenie, alkohol, kofeín, iné stimulanty

• Nezdravé hladiny dopamínu, "lacný dopamín" (sociálne siete, porno, hry, prejedanie sa, nakupovanie, gambling)

Príčinou kaziaceho sa spánku môžu byť rôzne ochorenia a bolesti doprevádzané toto ochorenie alebo súbeh ochorení

• bolesti (fyzické i psychosomatické) narúšajú spánok, najčastejšie jeho hlbokú fázu alebo REM fázu, narúšajú kontinuitu spánku (budenia v noci), znemožňujú zaujať vhodnú polohu, sekundárne zaťažujú pacienta myšlienkami o budúcnosť a prinavrátanie zdravia. K ochoreniam doprevádzaným nespavosťou patria bolestivé stavy chrbtice a iných častí tela, zažívacie potiaže a ochorenia trávaiceho traktu, srdcové choroby, alergie a intolerancie, ochorenia štítnej žlazy, neurodegeneratívne ochorenia (Parkinsonova ch.) atď.

Psychika a vnútorné prežívanie:

nemusíme trpieť diagnostikovanou depresiou alebo úzkostnou poruchou, ale spánok môže začať kaziť nedostatočná psychohygiena a nedostatok času na zreflektovanie si toho čo prežívam (nechať dobehnúť myšlienky skôr ako si ľahneme do postele)

• nespavosť nespôsobuje iba samotný stres a stresová udalosť, ale reakcia nášho organizmu na neho, tá môže byť:

• aktívna: “viem si s tým poradiť - aspoň časom”, prirovnať to môžeme k forme reakcie útoku, úteku alebo vyčkaniu s akciou, 

• pasívna forma - strácam tlak a schopnosť akcie, de-press (strata tlaku - depresia), zostávam paralyzovaná, zúskostnená, neschopná konať, bezmocná, otočím tlak do svojho vnútra - “čo mi nedá spať?”, “nedá mi to spať”, spánok sa zvykne kaziť skôr pri pasívnej forme odpovedi na stres

• spánok kazí tzv. arousal alebo hypoarousal t.j. nadmerné fyzické aj psychické nabudenie organizmu, ktoré zvyšuje tlak k bdeniu (pozri aj naučená nespavosť)

Viac k jednotlivým príčinám nespavosti:

Nedostatočná spánková hygiena premietnutá v nízkej podpore bdenia a spánku sa prejaví na oslabenej kvalite bdenia i spánku t.j. na oslabenom cirkadiánnom rytme. Je to časový systém riadenia organizmu (prečítajte si o ňom viac v článku o Spánku). Ak nedostatočne podporujeme svoj denný cyklus, odrazí sa to aj na našich nociach. V minulosti sme tieto opatrenia nazývali "spánkovou hygienou", dnes ich radíme rozšírene do príčin a riešení nespavosti spojenej so silou a výkonnosťou cirkadiánneho systému. Viac o podpore správne fungujúceho CR sa dočítate v Liečbe nespavosti. 

Rôzne ochorenia, akútne či chronické, prispievajú k rozvoju nespavosti. Hovoríme, že nespavosť je symptómom mnohých ochorení, treba však mať na mysli, že aj samotné ochorenie prináša pre trpiaceho sekundárnu záťaž v podobe ťaživej situácie - neisté vyhliadky do budúcna, práceneschopnosť, neschopnosť sa finančne zabezpečiť, nedostupnosť zdravotnej starostivosti v primeranom čase a kvalite... To má vplyv na našu psychiku, môže spôsobiť úzkostno-depresívne stavy, ktoré nespavosť akcelerujú. 

Naše vnútorné prežívanie a psychika sa od fyzického tela nedajú oddeliť, fyzično od psychiky nedelí žiaden múr. Jedno ovplyvňuje druhé - naše myšlienky a pocity vedia meniť biochemický stav nášho tela. Niektoré myšlienky nás môžu znepokojiť, začneme pociťovať úzkosť, vypätie či nervozitu - náš autonómny nervový systém prepne "vetvu" z parasympatickej časti na sympatickú (sympatikus), ten je zodpovedný za prípravu organizmu do stavu kedy by sa musel brániť alebo dať na útek (boj/útek). Deje sa to bez nášho vplyvu alebo uvedomenia, je to evolučne vyvinutý biologický mechanizmus na ochranu života a zdravia, ktorý ľudstvu zabezpečil prežitie.

Ak sme cítili ohrozenie, náš organizmus aktivoval časť starého mozgu amygdalu, ktorá je aj sídlom emócií a "pamätá si) všetky ohrozujúce situácie, je našim radarom, ktorý neustále prehľadáva a kontroluje okolie - ak nájde niečo podobné, čo už videla a zažila, spustí opäť varovný systém a aktivuje sa sympatiková časť aut.nerv.systému: telo nás pripraví na boj/útek vyplavením glukózy a ketónov ako zdroja paliva, zrýchli tep, zvýši tep a okysličenie roztiahnutím predušnice, spomalí trávenie, zvýši svalový tonus (...) a vyplaví stresové hormóny podporujúce výkon a bdelosť (kortizol, adrenalín a noradrenalín). 

Táto biochemická reakcia nastane aj v prípade, že ohrozujúci nepriateľ nie je člen iného kmeňa alebo zviera, dnes sú ním naše myšlienky, obavy a strach či úzkosť z niečoho. Myšlienkami meníme biochémiu nášho organizmu, meníme pocity, ktoré prežívame a tým aj telesné symptómy: zrýchlený tep, bolesti hlavy, migrény, závrate, bolesti alebo krče v žalúdku, zažívacie potiaže, hnačka, bolesti chrbta, krížov, šije, lapanie po dychu, zrýchlené dýchanie alebo neschopnosť sa nadýchnuť, napätie v tele alebo konkrétnych miestach, stuhnutosť, malátnosť, neschopnosť akcie, pocit paralyzovanosti atd. 

Tento stav je označený ako (hyper)arousal, nadmerné nabudenie alebo nadmerná dráždivosť nerovového systému. Prispieva k vzniku dlhodobej / chrnickej, naučenej prípadne idiopatickej nespavosti (nespavosť z nezistených príčin - pacient obehá všetkých špecialistov vrátane psychiatra, neurológa, internistu a nikto nevie nájsť príčinu). Pozri viac o hyperarousale TU.

Podrobnejšie k jednotlivým bodom:

PRÍČINA NESPAVOSTI Z DÔVODU SLABÉHO CIRKADIÁNNEMU RYTMU (CR) A NEDOSTATOČNEJ SPÁNKOVEJ HYGIENY

K nedostatočnej spánkovej hygiene resp. pro-spánkovej životospráve a slabému cirkadiánnemu rytmu patrí:

• Nepravidelný odchod na spánok a nepravidelný čas vstávania (pozor na víkendy a dospávanie), práca na smeny - oslabuje (CR), spôsobuje poruchy CR (predsunutá, posunutá fáza bdenia a spánku)

• Nadužívanie svetla: večerné osvetlenie po západe slnka do neskorých nočných hodín (osvetlenie bytu, TV, mobil)

• Nadmerná mentálna stimulácia: kvalita a náročnosť obsahu ktorý v TV alebo sociálnych médiách sledujeme (nabudzuje mozog, absencia času na spracovanie a reflektovanie toho čo sme mentálne konzumovali, dobehnutie myšlienok)

• Intenzívne cvičenie neskoro večer pred spánkom: (zvyšuje telesnú teplotu, ktorá musí pred spánkom klesnúť, môže vyplaviť aj "nabudzujúce" hormóny napr. adrenalín, ktorý potrebuje čas na metabolizáciu)

• Nedostatok tryptofánu v strave (aminikyselina z ktorej si naše telo vyrobí hormón serotonín a z neho si vyrobíme ďalej melatonín, tzv. "spánkový hormón", alebo "hormón tmy")

• Nepravideľné stravovanie ("rozlietaná" glukóza a neschopnosť organizmu dobre predvídať prísun energie), nevhodné zloženie a rozdelenie porcií jedla, neskoré jedenie pred spánkom (stúpne nám opäť glukóza a naštartuje sa trávenie), ťažké a mastné jedlá pred spánkom

• Konzumácia nadmerného množtva stimulantov cez deň: káva, zelený čaj, energetické nápoje - citlivosť na kofein je vysoko individuálna, je nevhodné sa orientovať podľa doporučeného denného príjmu kofeinu 300-400 mg, posledná káva najneskôr 6 h pred spánkom

• Alkohol: najmä vo večerných hodinách (urýchľuje zaspatie, avšak kazí kvalitu spánku, pocit že máme "opicu" nie je zapríčinené len prítomnosťou metabolitov alkoholu, ale aj narušením a skrátením REM fázy spánku)

• Nevhodné prostredie na spánok (elektronické prístroje a elektrosmog v spálni, svietiace kontrolky najmä tie žlté a zelené, priestor na spanie slúži aj na iné účely, neuprataná a preplnená miestnosť, v posteli sa venujeme aj práci s PC, sledovaniu TV ), zlý alebo starý matrac a poduška

• Nedostatok športu alebo pohybu počas dňa (pohyb ma vplyv na tvorbu adenozínu - signalizátor ospalosti a prechodu do fázy spánku, ovplyvňuje aj náš pocit pohody a psychickej rovnováhy, ktorá má dopad na zaspávanie a kvalitu spánku)

• Nedostatočný čas vystaveniu sa prirodzenému svetlu počas dňa a nedostatok svetla ráno po zobudení (štartuje sa ním nový 24 h-cirkadiánny cyklus)

• Primeraná tma v spálni (pre väčšinu ľudí je pre dobrý a kvalitný spánok potrebná taká úroveň tmy, kedy si po zhasnutí nevia na ruku pred tvárou, docieliť sa to dá zatemňujúcimi závesmi alebo maskou na oči, sú ľudia ktorým úplná tma nevyhovuje a cítia v nej diskomfort alebo úzkosť, treba sa nechať viesť svojim pocitom čo je nám príjemné)

PRÍČINA NESPAVOSTI Z DÔVODU OCHORENIA A BOLESTI

Príčinou kaziaceho sa spánku môžu byť rôzne ochorenia, ďalej bolesti a bolestivé stavy. Niektoré formy bolestí majú cirkadiánny charakter, napr. pri artróze sa úroveň bolestivosti zvyšuje a kuminuje v skorých ranných hodinách a narušuje ranný spánok. 

Bolesti narušujú spánok hneď niekoľkými spôsobmi:

• znemožňujú primerane rýchlo zaspať

• narušujú kontinuitu spánku a schopnosť udržať si spánok

• narušujú fázu hlbokého spánku, u niektorých aj REM fázu

• pri chronických bolestiach nastáva tzv. stresová reakcia organizmu a hyperarousal

• tým sa znižuje prah bolesti a intenzita bolestivosti sa posúva nahor

• Prvotnou reakciou nášho organizmu na bolesť je kaskáda procesov s cieľom ochrany života a zdravia, príprava organizmu k možnému útoku alebo úteku - o.i. sa naše telo postará o to, že samo zníži vnímanie a intenzitu bolesti (je to steroidný hormón). To neplatí u chronických bolestí, ktoré trvajú dlhodobo, nezaberá na ne liečba a pacient sa začne točiť v kruhu bolestivosti s nespavosťou. Pri dlhodobej bolestivej záťaži naše telo reaguje stresovou reakciou a vyplavuje viac tzv. stresových hormónov ako signalizátoru niečoho nebezpečného a nadmerne zaťažujúceho. Kortizol ma pri náhodilej krátkej bolesti protizápalový účinok, pri jeho chronicky zvýšenej hladine však prináša:

• zvýšenie citlivosti na bolesť - hyperalgézia (ktorá opäť zhoršuje spánok)

• zhoršenie regulácie bolesti - zvýšené vnímanie bolesti a tolerancia voči nej

• protizápalový účinok sa pri chronicky zvýšenej hladine kortizolu mení na prozápalový a podporuje bolestivé stavy

• zvýšená hladina kortizolu môže prispievať k psychickej nepohode, úzkosti a depresii

• Viac informácií k nefarmakologickým postupom manažmentu a znižovania bolesti pozri článok o Liečbe nespavosti (postupy na znižovanie hladiny kortizolu).

• Nespavosť a poruchy spánku prichádzajú pri ochoreniach: periodické pohyby končatín, syndróm nepokojných nôh, poruchy funkcie štítnej žlazy, intolerancie a alergie, ochorenia zážvacieho traktu a pod. 

• okrem farmakologických existujú aj nefarmakologické spôsoby manažmentu bolesti a jej znižovanie (Bolest a její zvládaní, L. Janáčová)

PRÍČINA NESPAVOSTI: VNÚTORNÉ PREŽÍVANIE A PSYCHIKA

Všetky výskumy naprieč svetom ohľadne spánku a jeho kvality hovoria o opatreniach, ktoré ho vedia vylepšiť - predĺžiť, zabezpečiť viac hlbokého a regenerujúceho spánku, odstrániť dlhé zaspávanie, budenie sa, prosto skvalitniť ho. Ak sme však na tom psychicky nie práve najlepšie, nič z týchto opatrení nezvykne pomôcť. V známej vete “čo ti nedá spávat?” je ukrytá hlboká pravda. “Nedá mi to spať.” - aj to si zvykneme hovoriť.

• Naše vnútorné prežívanie hlboko ovplyvňuje náš spánok. Vieme to pocitovo a máme to potvrdené dátami

• Udržať si dobrú psychiku je beh na dlhú trať a zapája mnoho vecí, ktoré zažívame v našom živote. Každá štúdia potvrdila, že symptómom depresie je často pokazený / zlý spánok, nespavosť. A na druhej strane, ak nespíme, často príde aj depresia - kto by nebol z toho depresívny, ak nespí?! Je to trochu zbytočná debata o tom, čo bolo skôr, či vajce alebo sliepka (nespavosť/zlý spánok alebo depka/blbá psychika). Proste idú vždy ruka v ruke.

• Môžeme mať aj nediagnostifikovanú depresiu a nemusíme sa tak cítiť. Takisto s každým problémom nebežíme k psychológovi a psychiatrovi a snažíme sa pomôcť si sami pokiaľ sa nám to javí únosné

• Ak situácia trvá už dlho (a je to veľmi subjektívne), je vylúčiť prítomnosť niektorého z psychických či psychiatrických ochorení a nechať sa vyšetriť psychiatrom.

• Na psychiku vplýva naozaj veľa faktorov a život je o takom žonglovaní s nimi - uspokojivej práci, dostatku financií, zažívanej miere stresu, dobrým partnerským životom, kvalitnými vzťahmi s priateľmi, vzťahy s deťmi, rodičmi, časom pre seba a šport, rozumej strave, vnútornom napredovaní... a dalo by sa pokračovať. Dobrá psychika je výsledkom pôsobenia všetkých týchto faktorov. 

• Ako ľudia sa líšime vrodenými preddispozíciami a typom nerovovej sústavy, ktorá sa ilustruje v spôsobe akým vieme pracovať so stresom a aký dopad na nás bude mať. Zjednodušene povedané, čo s nami neurobí takmer nič ("stečie to po nás ako po teflone"), a čo nás dokáže rozložiť, paralyzovať alebo nadmerne oslabiť. Niečo sa nás nalepí výchovou a prostredím, to vrodené neovplyvníme ("som taký úzkostnejší typ odjakživa").

• Dobrou správou je, že nech sa nachádzame v akomkoľvek bode, dokážeme na svojej fyzickej a psychickej odolnosti pracovať. Tá nám robí strechu na našom "životnom dome", aby do neho pri budúcom daždi nenapršalo znova. Čím kvalitnejšia strecha, tým pohodovejší život v dome. Téma: psychológia ľudskej odonosti

Ako sa prenáša stres na spánok

nespavosť nespôsobuje iba samotný stres a stresová udalosť, ale reakcia nášho organizmu na neho, tá môže byť:

• aktívna: “viem si s tým poradiť - aspoň časom”, prirovnať to môžeme k forme reakcie útoku, úteku alebo vyčkaniu s akciou, 

• pasívna forma - strácam tlak a schopnosť akcie, de-press (strata tlaku - depresia), zostávam paralyzovaná, zúskostnená, neschopná konať, bezmocná, otočím tlak do svojho vnútra - “čo mi nedá spať?”, “nedá mi to spať”, spánok sa zvykne kaziť skôr pri pasívnej forme odpovedi na stres

NÁSLEDKY NESPAVOSTI

• fyzické a psychické vyčerpanie, úzkosti, depresívne prežívanie

• znížená celková kvalita života a vzťahov

• úzkostno-depresívne poruchy (diagnostikované)

• kardiovaskulárne, neurodegenratívne (Alzheimerova ch.) a metabolické (cukrovka) z dlhodobého hľadiska

• nadváha a obezita

• oslabená imunita a obranyschopnosť organizmu (voči vírusom, patogénom, schopnosti organizmu detekovať / opravovať / likvidovať poškodené bunky)

• znížená schopnosť sa ovládať a zvládať záťažové situácie

• znížená schopnosť úsudku a kognitívnych funkcií, skreslené videne ("celý môj život je iba o zlom spánku", "zlý spánok mi kazí celý môj život")

• znížená sústredenosť a bdelosť /vigilita/

• ospalosť, únava, dekoncentrácia, brain fog, mikrospánky

• zvýšená pravdepodobnosť úrazu a nehodovosť

• zhoršenie sociálnych vzťahov a izolácia

• znížená pracovná výkonnosť, práceneschopnosť

• následné  kompenzačné správanie, závislé správanie (závislosti: lieky, drogy, alkohol, gambling, prejedanie, nakupovanie...)

Pozri nižšie aj "Klasifikáciu porúch spánku"

DIAGNOSTIKA NESPAVOSTI

Anamnéza - sebaanamnéza / s odborníkom, všetky faktory majúce vplyv na rozvoj nespavosti

• rodinná anamnéza: genetické preddispozície, sociálne návyky

• osobná anamnéza: súbeh ochorení okrem insomnie

• pracovná: prítomnosť práce na smeny, nepravideľnosť práce a jej časovania

• sociálna: vzťahové a sociálne zázemie, partnerská a rodinná situácia, finančná situácia, bývanie, dostupnosť pomoci

• úroveň spánkovej hygieny a prospánkovej životosprávy, ako sa klient stará o svoje fyzické telo a psychohygienu, užívanie stimulantov a návykových látok

• farmakologická anamnéza: užívané lieky, lieky ovplyvňujúce bdenie a spánok (hypnotiká, anxiolitikák antipsychotiká, antihypertenziká, stimulantyk antiepileptiká, hypolipidemiká, kortikosteroidy a iné)

• 
  

Anamnéza zameraná na informácie o spánku a bdení

Nočný spánok: Záspávanie (iniciace, latencia) 

Kontinuita spánku: udržanie spánku, počet prebudení, doba do opätovného zaspania, dôvody budenia, apnoické pauzy, nepravideľné dýchanie, zvukové prejavy, škrípanie zubov, chrápanie, poyhby tela a končatín, abnormálne správanie v noci, námesačnosť, automatické jedenie, agresivita atd. 

Ranné budenie - schopnosť sa zobudiť sám alebo na budík, ranná zmätenosť, doba trvania "prebudiť sa - prísť ku zmyslom", schopnosť rýchlo premýšľať, sucho v ústach, bolesti hlavy

Denná bdelosť - jej udržanie, stupeň únavy a ospalosti, mikrospánky, nadmerné denné zaspávanie, zaspávanie v práci alebo za volantom

Spánkový denník (log) vedený po určitú dobu (najmenej 2 - 4 týždne)

Dotazníky a škály (Epworthská škála spavosti)

Objektívne vyšetrenie:

Pri dlhšie trvajúcich poruchách spánku - polysomnografické vyšetrenie (PSG)

Je možné vykonať vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Tam sa počas celej doby zaspávania a spánku monitoruje prúd vzduchu pred ústami a nosom, dýchacie pohyby hrudníka a brucha, okysličenie krvi (saturogram), svalové napätie brady a dolných končatín - elektromyogram. Vykonáva sa elektromagnetické vyšetrenie mozgu (elektroencefalogram, zaznamenáva prítomnosť spánku a jeho jednotlivých fáz, počet prebudení a ich trvanie) a očných pohybov (elektrooculogram) a videomonitoring vyšetrovanej osoby.

• Než sa rozhodneme pre spánkové laboratórium, dobrým pomocníkom sú aj moderné monitorovacie zariadenia ako smart hodinky alebo prstene. Na trhu sa však vyskytujú v rôznej kvalite, hodnoverné spánkové informácie dostaneme zo zariadení nie starších ako 1 - 2 r. Nemonitorujú elektromagnetickú aktivitu mozgu, spánkové fázy a kvalitu spánku prepočítavajú na základe tepu, telesnej teploty, variability srdcovej frekvencie a pohybu organizmu, prípadne okysličenia krvi. Pred výberom značky hodiniek alebo prsteňa je dobré si pozrieť ich výsledky v porovnaní s výsledkami EEG (elektroencefalogramu, napr. TU